K dvom výzvam k bdelosti pripojil Pán aj tretiu, v ktorej cítiť určitú tvrdosť. Jeho napomínaní k ostražitosti už bolo naozaj dosť. 
Tvrdosťou múdrych panien nám chce povedať, že prvá zodpovednosť je tam, kde ide o večnú spásu, je to zodpovednosť za seba.
Tvrdosťou ženícha chce zas pripomenúť, že do nebeského kráľovstva sa človek nedostáva volaním: "Pane...,Pane...,otvor mi....," ale aj zodpovednými skutkami. Konaním dobra, lebo len tak budeme žiť večne.
Naše lampy hasnú každý deň. Na začiatku sú naše predsavzatia vyjadrené slovami: "Urobím, Pane," no po chvíľke znejú: 
"Chcem urobiť." Potom už len: "Chcel, chcela by som, keby sa mi chcelo..."
Pretože denne k nám prichádza Ježiš, vychádzajme mu naproti a svieťme do noci, ktorou treba kráčať jemu i jeho sprievodu až do konca...
"Pane, Pane, otvor nám..." Ježišova odpoveď je : „Nerozoznávam vás len po hlase, ale aj po svetle dobrých skutkov."
Takže, čo to vlastne chce od nás Boh? 
On chce, aby sme neboli len pozorovateľmi svadobného sprievodu, jemu nestačia občasným a dočasným nadšením ožiarené tváre. Požaduje sa výdrž, statočná dôslednosť, vytrvalosť vo viere. A ak nám cez deň bude chýbať svetlo, pretože nemáme olej, pýtajme sa, prečo je to tak.
Isté je, že toto podobenstvo neznie príjemne. To však nebol zámer. Jeho cieľom je, aby odznelo užitočne.
Prichádza svetlo Vianoc, premeňme olej v lampách na svetlo ignoráciou komerčných záujmov a rôznych trhov. Pripravme sa na príchod ženícha modlitbou, prijímaním Eucharistie, aby sme doplnili olej milosti do lampy svojho srdca. Vojdime do servisu pokánia a revíznym konaním nášho svedomia chráňme funkčnosť. Robme si zásoby pravidelným čítaním Svätého písma. 
Končí liturgický rok, nastane bilancia, máme ešte nejaký ten čas na privítanie ženícha. Hodina príchodu bude šťastná podľa toho, čím horí moje srdce.

Pane, prosíme Ťa, pomáhaj nám dokazovať bedlivosť dennou dôkladnosťou a stálou starosťou o potrebný olej.
Pane, daj nám múdrosť, aby sme pamätali na konanie dobrých skutkov a nepremárnili príležitosť konať dobro.